Na Marse pristála dnes americká sonda novej generácie Curiosity, ktorá má na červenej planéte pátrať po stopách života. Raketa s prieskumným vozidlom vyštartovala 26. novembra 2011 z Mysu Canaveral na Floride. Celý projekt bude vesmírnu agentúru NASA stáť dovedna 2,5 miliardy dolárov.
 

Komplikovaný pristávací manéver, ktorý NASA použila po prvý raz, sa podľa plánu zavŕšil dnes 6.8.2012 krátko po 07.30 h SELČ. Vozidlo zostúpilo na povrch Marsu za pomoci padáka a sofistikovaného raketového “žeriavu”, z ktorého bolo za pomoci kábla spustené priamo na kolesá.

Technici a vedci v riadiacom centre v kalifornskej Pasadene privítali úspešný zostup nadšeným aplauzom. NASA propagovala dramatické pristátie aj prostredníctvom videohry a organizovala jeho sledovanie v priamom prenose po celých Spojených štátoch. Veľké obrazovky stáli aj na námestí Times Square v New Yorku. Manéver monitorovali viaceré sondy operujúce na obežnej dráhe Marsu.

Robotické vozidlo s atómovým pohonom s hmotnosťou 900 kilogramov je dosiaľ najväčšie a najmodernejšie, aké ľudstvo vyslalo do vesmíru. Má 17 kamier, robotické rameno a desať vedeckých zariadení, vrátane chemických laboratórií, na analýzu odobratých vzoriek.

Misia Curiosity, oficiálnym názvom Mars Science Laboratory (MSL), nadviaže na zistenia predchádzajúcich sond o výskyte vody a za úlohu má určiť, či na planéte existovali niekedy oblasti vhodné na život.

Curiosity bude pracovať na Marse minimálne dva pozemské roky. V oblasti veľkého impaktného kráteru Gale bude pátrať po uhlíku a ďalších prvkoch potrebných na existenciu života. Bude tiež skúmať povrchové minerály s cieľom zistiť, ako sa menili podmienky na planéte v priebehu jej vývoja